Image

जब बीजेपी 45 साल के राष्ट्रीय अध्यक्ष को पीढ़ीगत बदलाव का उदाहरण बनाकर पेश करती है, तो कांग्रेस के अधूरे “50 से कम उम्र के 50” वादे पर अपने-आप सवाल खड़े हो जाते हैं। युवाओं को आधी हिस्सेदारी देने का संकल्प लिए तीन साल हो चुके हैं, लेकिन पार्टी का शीर्ष नेतृत्व आज भी उम्रदराज़ चेहरों के हाथ में दिखता है। क्या कांग्रेस वाकई युवा नेतृत्व को आगे नहीं बढ़ा पा रही या फिर बुज़ुर्ग सत्ता ढांचे की पकड़ ढीली करने को तैयार नहीं है ? और जब 50 से कम उम्र के मतदाता चुनावों की दिशा तय कर रहे हैं, तो क्या जो पार्टी अपनी अगली पीढ़ी पर भरोसा नहीं कर पाती, वह देश की अगली पीढ़ी का भरोसा जीत पाएगी ?

Review - DEKHO

A) कांग्रेस युवा सशक्तिकरण की बात करती है, लेकिन असली सत्ता देने से बचती है।

B) वरिष्ठ नेतृत्व नई पीढ़ी के उभार में रुकावट बन रहा है।

C) “50 से कम उम्र के 50” का वादा प्रतीकात्मक रहा, ढांचागत नहीं।

D) मतदाता आगे बढ़ चुके हैं, पार्टी अतीत में अटकी है।

Do you want to contribute your opinion on this topic?
Download BoloBolo Show App on your Android/iOS phone and let us have your views.
Image

ਜਦੋਂ ਭਾਜਪਾ 45 ਸਾਲ ਦੇ ਕੌਮੀ ਪ੍ਰਧਾਨ ਨੂੰ ਵਾਰਸਤੀ ਬਦਲਾਅ ਦੀ ਨਿਸ਼ਾਨੀ ਵਜੋਂ ਪੇਸ਼ ਕਰਦੀ ਹੈ, ਤਾਂ ਕਾਂਗਰਸ ਦੇ ਅਧੂਰੇ “50 ਤੋਂ ਘੱਟ ਉਮਰ ਦੇ 50” ਵਾਅਦੇ ਉੱਤੇ ਆਪ ਹੀ ਸਵਾਲ ਖੜ੍ਹੇ ਹੋ ਜਾਂਦੇ ਹਨ। ਨੌਜਵਾਨਾਂ ਨੂੰ ਅੱਧੀ ਨੁਮਾਇੰਦਗੀ ਦੇਣ ਦਾ ਫੈਸਲਾ ਹੋਏ ਤਿੰਨ ਸਾਲ ਹੋ ਗਏ ਹਨ, ਪਰ ਪਾਰਟੀ ਦੀ ਸਿਖਰਲੀ ਕਮੇਟੀ ਅਜੇ ਵੀ ਵੱਡੀ ਉਮਰ ਦੇ ਨੇਤਾਵਾਂ ਦੇ ਕਬਜ਼ੇ ‘ਚ ਦਿਖਦੀ ਹੈ। ਕੀ ਕਾਂਗਰਸ ਸੱਚਮੁੱਚ ਨੌਜਵਾਨ ਅਗਵਾਈ ਨੂੰ ਅੱਗੇ ਨਹੀਂ ਲਿਆ ਸਕਦੀ ਜਾਂ ਉਮਰਦਰਾਜ਼ ਸੱਤਾ ਢਾਂਚਾ ਆਪਣੀ ਪਕੜ ਛੱਡਣ ਲਈ ਤਿਆਰ ਨਹੀਂ ? ਅਤੇ ਜਦੋਂ 50 ਤੋਂ ਘੱਟ ਉਮਰ ਦੇ ਵੋਟਰ ਚੋਣ ਦੀ ਦਿਸ਼ਾ ਤੈਅ ਕਰ ਰਹੇ ਹਨ, ਤਾਂ ਕੀ ਜੋ ਪਾਰਟੀ ਆਪਣੀ ਅਗਲੀ ਪੀੜ੍ਹੀ ‘ਤੇ ਭਰੋਸਾ ਨਹੀਂ ਕਰਦੀ, ਉਹ ਦੇਸ਼ ਦੀ ਅਗਲੀ ਪੀੜ੍ਹੀ ਦਾ ਭਰੋਸਾ ਜਿੱਤ ਸਕੇਗੀ ?

Learn More
Image

When the BJP showcases a 45-year-old national president as proof of generational change, it throws an awkward spotlight on the Congress’s unfulfilled promise of “50 under 50.” Three years after resolving to give youth half the space, the party’s top decision-making body still looks firmly held by those well past that mark. Is Congress genuinely unable to promote younger leadership or unwilling to loosen the grip of an ageing power structure ? And as voters under 50 increasingly shape elections, can a party that struggles to trust its own next generation expect the country’s next generation to trust it ?

Learn More
Image

ਜਦੋਂ ਪੰਜਾਬ ਦੇ ਮੁੱਖ ਮੰਤਰੀ ਸ਼੍ਰੋਮਣੀ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਪ੍ਰਬੰਧਕ ਕਮੇਟੀ (SGPC) ਪ੍ਰਧਾਨ ਨੂੰ ਸ਼੍ਰੋਮਣੀ ਅਕਾਲੀ ਦਲ ਨਾਲ ਖੁੱਲ੍ਹ ਕੇ ਖੜ੍ਹਨ ਲਈ ਨਿਸ਼ਾਨਾ ਬਣਾ ਰਹੇ ਹਨ, ਹਰਜਿੰਦਰ ਸਿੰਘ ਧਾਮੀ ਦਾ ਇਹ ਕਹਿਣਾ ਕਿ ਉਹ “ਸੁਖਬੀਰ ਸਿੰਘ ਬਾਦਲ ਦੇ ਸਿਪਾਹੀ ਹੋਣ ’ਤੇ ਮਾਣ ਮਹਿਸੂਸ ਕਰਦੇ ਹਨ” ਇੱਕ ਪੁਰਾਣੀ ਪੰਥਕ ਸੱਚਾਈ ਨੂੰ ਫਿਰ ਸਾਹਮਣੇ ਲਿਆਉਂਦਾ ਹੈ। ਪੰਥ ਰਤਨ ਗੁਰਚਰਨ ਸਿੰਘ ਟੌਹੜਾ ਅਤੇ ਪ੍ਰਕਾਸ਼ ਸਿੰਘ ਬਾਦਲ ਦੇ ਸਮੇਂ ਤੋਂ ਸਿੱਖ ਸੰਸਥਾਵਾਂ ਅਤੇ ਅਕਾਲੀ ਅਗਵਾਈ ਹਮੇਸ਼ਾਂ ਇਕੱਠੇ ਚੱਲਦੇ ਆਏ ਹਨ, ਟਕਰਾਅ ਵਿੱਚ ਨਹੀਂ। ਤਾਂ ਕੀ ਅੱਜ ਦੀ ਇਹ ਆਲੋਚਨਾ ਸੱਚਮੁੱਚ SGPC ਦੀ ਪਵਿਤਰਤਾ ਦੀ ਚਿੰਤਾ ਹੈ ਜਾਂ ਫਿਰ ਉਸ ਅਕਾਲੀ-ਪੰਥਕ ਰਿਸ਼ਤੇ ਨੂੰ ਕਮਜ਼ੋਰ ਕਰਨ ਦੀ ਕੋਸ਼ਿਸ਼, ਜਿਸ ਨੇ ਦਹਾਕਿਆਂ ਤੱਕ ਸਿੱਖ ਰਾਜਨੀਤੀ ਨੂੰ ਦਿਸ਼ਾ ਦਿੱਤੀ ਹੈ ?

Learn More
Image

As Punjab CM targets the SGPC president for openly standing with the Shiromani Akali Dal, Harjinder Singh Dhami’s declaration that he is “proud to be a soldier of Sukhbir Singh Badal” has brought an old Panthic truth back into focus. From the era of Panth Rattan Gurcharan Singh Tohra and Parkash Singh Badal, Sikh institutions and Akali leadership have traditionally worked together, not at cross-purposes. Is today’s criticism really about safeguarding the sanctity of the SGPC or is it a political attempt to weaken Sukhbir Singh Badal by questioning the Akali–Panthic bond that has defined Sikh politics for decades ?

Learn More
Image

जब पंजाब के मुख्यमंत्री SGPC अध्यक्ष को शिरोमणि अकाली दल के साथ खुलकर खड़े होने पर निशाना बना रहे हैं, तब हरजिंदर सिंह धामी का यह कहना कि वह “सुखबीर सिंह बादल के सिपाही होने पर गर्व महसूस करते हैं” एक पुरानी पंथक सच्चाई को फिर सामने ले आता है। पंथ रतन गुरचरण सिंह टोहड़ा और प्रकाश सिंह बादल के दौर से ही सिख संस्थाएं और अकाली नेतृत्व साथ-साथ चलते आए हैं, टकराव में नहीं। तो क्या आज की यह आलोचना सच में SGPC की पवित्रता बचाने की चिंता है या फिर उस अकाली-पंथक रिश्ते को कमजोर करने की कोशिश, जिसने दशकों तक सिख राजनीति को दिशा दी है ?

Learn More
...